Ako na zatúlané sny?

Každý z nás sa momentálne nachádza v nejakom štádiu a niečo prežíva. Niekto prežíva najšťastnejšie životné obdobie a niekto o takom období len sníva a túži po nejakej zmene. Tí, ktorí prežívajú ťažké obdobie, lebo sa nad niečim trápia, mali by veriť, že každé trápenie sa raz skončí.

Život je vlastne istá cesta. Možno vaša cesta teraz vedie temným lesom, lenže žiadny les nie je nekonečný. Na konci každého lesa je pole či rozkvitnutá lúka. Tam sa nadýchate čerstvého vzduchu, aby ste mohli ísť ďalej.

Existujú však aj túžby a ciele, ktoré si dávame bez toho, aby sme sa niečim trápili. Hlavne keď sme mladí a chceme niekam náš život nasmerovať, alebo niečo dosiahnuť.

Keď celá naša bytosť dokáže niečomu uveriť, tak sa to stane možným. Ak máme cieľ za ktorým sa vydáme a vytrváme a bez pochybností budeme veriť v jeho dosiahnutie, tak je to otázka času, kedy sa to stane.

Možno je to trocha úsmevné, ale dosiahnuť niečo vysnívané môže trvať aj dlhšie a môže viesť aj cez tie najspletitejšie cesty.

Vlastná skúsenosť

V čase hlbokého socializmu som bola gymnazistkou a okrem povinnej ruštiny, ktorá sa mi učila ľahko, som mala aj nemčinu. K jej učeniu som nemala až tak blízko, lebo som bola ovplyvnená režimom a mala zafixované v hlave, že ju veľmi nevyužijem. Aj napriek tomu som túžila sa ju naučiť dobre a ľahšou formou a to v krajine, v ktorej sa ňou hovorí. A snívala som zároveň o tom, ako budem cestovať a spoznávať svet.

V tom čase oboje bolo dosť nereálne, lebo okrem hviezd nikto nevedel, že príde „zamatová revolúcia“ a zmena režimu. A že moje sny sa môžu stať veľmi reálnymi. A v súčasnej dobe už ani nie výnimočnými, ale skôr samozrejmými. 🙂

Nikdy som neprestala vo svoje sny veriť, aj keď moja životná cesta k dosiahnutiu týchto cieľov bola dosť kľukatá.

Splnený sen

Trvalo to 3o rokov a ja som sa začala učiť a používať nemčinu v mojom druhom domove – vo Švajčiarsku, keď som sa prisťahovala za svojim novým manželom. Týmto krokom sa mi splnil aj môj ďalší sen – cestovať po svete. Začalo to už symbolicky svadbou v Las Vegas. 🙂

Švajčiarsko

Aj keď som sa osobnostnému rozvoju venovala už predtým, pozitívne myslieť som sa naučila až vo Švajčiarsku. Vo Švajčiarsku myslieť pozitívne ani nie je až také ťažké.

Ľudia sa nikde neponáhľajú a stále sa usmievajú, pri stretnutí na ulici vás pozdravia, aj keď vás vidia prvýkrát. ( Prvé dni som si myslela, ako veľa známych má môj manžel a pýtala sa ho, odkiaľ sa pozná s tým a s tým. 🙂 ) Keď sa s tými istými ľuďmi stretávate opakovane a dáte sa s nimi do reči a trocha sa spoznáte, pri ďalších stretnutiach si už podávate ruky a trikrát sa pobozkáte na líca.

Neviem si predstaviť, že by som sa pri vynášaní smetí nepozdravila aj so susedmi z vedľajšieho domu, alebo s niekým, kto ide práve okolo.

Tu som pochopila, že život je o jednoduchých veciach. Nie je o peniazoch na účte, aj keď sú dôležité na pokrytie našich potrieb. Nie je o závisti, o nezdvorilosti, o netaktnosti, o neúcte, o sebeckosti, o povýšenectve, o zlobe…

Táto krajina mi dáva kľud a každodenný úsmev. Obohatila ma a ukázala, ako dokáže 200 národností žiť spokojne v jednej krajine a všetko funguje.  Zo začiatku som si zvykala ťažko, pretože švajčiarska nemčina je predsa len iná, ale stačilo povedať, že nerozumiete, aby hovorili na vás „Hochdeutsch“ a nebol žiadný problém.

Novinkou bolo pre mňa aj to, že v nedeľu tu nie sú otvorené žiadné obchody, ani supermarkety, nesmie sa robiť v záhrade, ani doma „hučať“ s vysávačom,  jednoducho nedeľa je určená na oddych.

Kľud doma musí byť aj v pracovný deň v čase obeda medzi 12h a 13h, keď je predpoklad, že všetci čo sú doma, obedujú. V tom čase prichádzajú domov na obed aj deti zo školy. Takže sa vtedy nesmie vysávať, búchať a pod. Takéto ticho cez obed som ocenila každý deň, keď pri stavbe malej bytovky neďaleko od nás, presne na tú hodinu všetko stíchlo.

Raz o pol jedenástej som dala v našej súkromnej práčovni prať a keď som o hodinu prišla pre vypraté prádlo, práčka bola vypnutá a prádlo samozrejme neopraté. Pochytila ma malá panika, že je práčka pokazená. Volala som manželovi do práce a ten sa zasmial, že od 11h do 12h  v pracovných dňoch sa vypína v domových práčovniach elektricky prúd, že mi to zabudol povedať. Tým sa má predísť kolapsu pri zvýšenej spotrebe elektriny, keď sa varí v domácnostiach obed.

V tejto krajine vládne disciplína a poriadok. A čistota. Kto sa s tým stotožňuje, rád sa podriadi. Mne to veľmi vyhovuje. Väčšinu daní dostane Gemeinde – obec, v ktorej žijete. Všetci tak vedia, že z ich peňazí je mesto funkčné a skrášľuje sa. Na druhej strane si vás úradníci vážia, pretože prispievate do systému.

Bola som v „príjemnom šoku“, keď som si vymieňala slovenský vodičák za švajčiarsky. Celé vybavenie trvalo aj s čakaním 5 minút. Vyplnila som jednoduché tlačivo, priložila povolenie k pobytu a slovenský vodičák. Z povolenia si urobil policajt fotokópiu a vrátil mi ho s poďakovaním a so slovami, že mi do 5 dní príde poštou nový vodičák. Vodičák som našla v schránke na 4. deň. Iste máte skúsenosť, ako také vybavenie vyzerá u nás. 🙂

Človeku sa lepšie žije, keď má okolo seba čisto a všetko dôležité funguje. Lenže tak, ako nič nie je stopercentné, aj tu sa nájdu nejaké nedostatky. Poznáte to až neskôr, po čase.

Ale viete, čo tu funguje skoro na sto percent? Doprava. Všetky dopravné prostriedky jazdia takmer na sekundu. Naviac na seba naväzujú aj jednotlivé spoje. Kto vymyslel ten systém, nemal ďaleko od génia. 🙂

Švajčiarska kuchyňa

Moja rodina a veľa známych sa ma pýtalo na typické švajčiarske jedlá. Takým hitom je Bratwurst ( pečená klobása, párky) a Rösti (podobné zemiakovým plackám, len zemiaky sú uvarené v šupe a nahrubo nastrúhané a naolejované). Tiež je obľúbené Zürcher Geschnetzeltes – nakrájané teľacie mäso s ľadvinkami v smotanovej omáčke a tradične sa podáva s Rösti. V každej domácnosti nesmie chýbať Gehacktes und Hörnli – mleté mäso s kolienkami a poliate Apfelmus (jablčná výživa) a posypané syrom.

Jedným z národných pokrmov je Raclette či Fondue. Švajčiari majú radi, keď všetci sedia za stolom, pripravujú si jedlo a súčasne komunikujú. Raclette je druh taveného syra, má špecifickú korenistú chuť a môže mať rôzne príchute.

Na roztavenie syra potrebujeme špeciálny domáci prístroj s platničkou – niečo ako elektrický gril. Ako príloha sú raclette zemiaky ( sú malé a všetky skoro rovnaké) Tie sa varia v šupke, dajú sa do prúteného košíčka vystlaného utierkou, aby počas jedenia nevychladli.

Prístroj je položený na stole, je napojený v elektrike a každý si na svoju malú „lopatku“ dá plátok syra, dá ho do prístroja na roztavenie a potom ho naleje na rozkrojený zemiak na tanieri.

Nesmie k tomu chýbať kyslá uhorka a nakladaná cibuľka, alebo hocičo kyslé. Popíja sa pri tom biele vínko.

      Bodensee

S manželom žijeme v kantóne Thurgau v malom meste na Bodensee na švajčiarsko – nemeckých hraniciach. Je to také „malé“ more, ktoré obmýva brehy Rakúska, Švajčiarska a Nemecka. V našom meste je aj malý prístav, kde kotvia menšie jachty a malé lode. Pri peknom počasí vyplávajú a spolu s plachetnicami tvoria na vode prekrásnu scenériu, ktorú uzatvárajú v pozadí Alpy. Keď je horúce leto, voda je tak prehriata, že sa neviem nabažiť plávania.

Pred dvomi rokmi som tu bola ešte zamestnaná v jednom súkromnom fitnes. Po ťažkom úraze môjho syna a následných operáciach, som sa musela niekoľko mesiacov o neho na Slovensku starať.

Dala som preto v práci výpoveď a keď som už mohla pracovať, otvorili sa mi dvere nového vzdelávania a tým som vhúpla do „online podnikania.“ Má to pre mňa veľkú výhodu, že nie som viazaná na jedno miesto a môžem kedykoľvek cestovať. Trebárs aj na Slovensko, lebo srdcom som stále slovenka a milujem ho, aj napriek jeho nedokonalostiam. 🙂

Moja práca je venovaná ženám – inšpirujem ich k životnej zmene, pričom zdôrazňujem, že na veku ženy nezáleží. V priebehu jedného roka som založila vlastnú webovu stránku, FB fan page, napísala 3 eBooky, natočila niekoľko videí a prostredníctvom nich a článkov sa tak ženám môžem prihovárať. Túto skvelú možnosť využívam aj teraz, keď s vami môžem zdieľať kúsok môjho života a skúsenosti zo Švajčiarska.