Byť v jednej posteli a navštíviť deväť dovolenkových miest

Leto je už v plnom prúde a letné dovolenky tiež. Politická situácia v Turecku poznačila rozhodnutie väčšiny dovolenkárov nevycestovať a tak stúpajú ceny iných dovolenkových destinácií, ako aj hustota ich návštevnosti.

Niekomu sa nepodarí letnú dovolenku absolovovať kvôli nedostatku voľných dovolenkových dní, niekomu kvôli nedostatku našetrených peňazí, niekomu z iných dôvodov. Poznám také prípady aj u mojich známych, pritom more ich fascinuje a na slniečku sa radi vyhrievajú.

A tak som rozmýšľala ako im poradiť, či pomôcť. Ak ste náhodou v podobnej situácii, potom je tento článok aj pre vás.

Ako byť v jednej posteli a navštíviť deväť dovolenkových miest?

V priebehu troch rokov ma nahováral manžel na plavbu výletnou loďou zakaždým, keď sa vrátil z práce a bol nadšený z rozprávania zážitkov a trás plavby kolegu, ktorý sa práve vrátil s manželkou z takej plavby. Môj strach z potenciálnej morskej nemoci, z predstavy rozbúreného mora a dokonca z bezmocnosti potápajúcej sa lode bol väčší ako odvaha skúsiť to. Vždy argumentoval, že je to najbezpečnejšia preprava, že kolegovci už absolvovali siedmu plavbu, že videl rôzne fascinujúce reportáže z plavby, ale to všetko bolo pre mňa málo.

Až raz použil vetu: „A vieš si predstaviť, že môžeš byť v jednej posteli a navštíviť niekoľko nádherných dovolenkových miest a pritom sa nemusíš opakovane baliť a vybaľovať?“ Vedel, že túto činnosť nemám rada. 🙂  A to na mňa zabralo a rozhodla som sa strach prekonať. Súhlasila som s plavbou, výber som nechala na ňom.

Za pár dní mi oznámil, že 26.11. vyplávame z Janova do Brazílie s talianskou spoločnosťou MSC, loďou Magnifica, máme rezervovanú izbu s balkónom na 12. poschodí a plavba bude trvať 19 dní. Wow…v tom momente som už žiadny strach necítila a začala som sa tešiť.

Naša loď

V Janove som stála s otvorenými ústami a motajúcou sa hlavou pred obrovským 14 poschodovým hotelovým rezortom, ktorý mal prevážať nás a ďalších 2 498 pasažierov a 1 000 členov posádky. Pri vstupe sme prešli riadnou prehliadkou detektorom ako na letisku a blúdiac po sektoroch lode sme hľadali ten náš, vyťahom sa vyviezli na 12. poschodie a našli našu kajutu. Bola krásna, s veľkou manželskou posteľou, moderne zariadená, koberec, doplnky a obrazy ladili v červenej farbe.

Musím sa priznať, že prvú noc som vôbec nespala aj napriek tomu, že noc predtým sme cestovali autobusom do Janova a boli teda bez spánku. No, vietor a veľké vlny na Stredozemnom mori robili taký „rámus“, že sa mi zdalo, že musím byť v „pohotovosti“, keby nás to zmietlo. 🙂 Môj manžel spokojne spal a ráno sa mi známi, s ktorými sme sa pri večeri zoznámili divili, prečo som mala strach, že to je normálne.

Takže prvú zastávku ráno v Barcelone som prežila dosť unavene. Ďalšie noci, keď som sa zoznámila s loďou a morom, už to bolo lepšie a lepšie. Zbadala som, že ani obrovské vlny len tak nerozkývu „náš hotel“ a nemusím užívať teda ani Kinedryl. 🙂 A keď sme ležali pri bazéne, prechádzali po promenáde, alebo behali po bežeckej dráhe okolo lode, ani sme nezbadali, že nie sme na pevnine.

Druhú zastávku sme mali v portugalskom Lisabone a tretiu, v hlavnom meste Madeiry vo Funchal. A nasledovalo 6 dní bez prestávky cez Atlantik do Brazílie.

Trocha som sa obávala, aké to bude, či nám nebude dlho a či sa nebudeme nudiť. Bola som milo prekvapená. Hneď prvý deň na Atlantiku sme absolvovali povinné školenie v divadle a v záchranných vestách nácvik zoradenia sa do radov pre prípad evakuácie na palube lode.

Atlantik bol omnoho pokojnejší ako Stredozemné more. Tých šesť dní na lodi prešlo rýchlo, pretože sme si užili kopec zábavy, kúpania v bazénoch, vírivkách, súťaže, tanec, disco, nakupovali v butikoch, večer vychutnávali prvotriedné predstavenia špičkových umelcov a show v divadle a cvičili vo fitnes. Fitnes sa nachádzalo len o poschodie vyššie ako sme bývali a presne v našom sektore, takže sme využili rýchly presun po schodoch už v športovom oblečení. Posilňovňa bola celá presklená a v „nose“ lode, takže pri behu na bežiacom páse som sa kochala pohľadom na skákajúce delfíny priamo pred loďou.

To isté sa dalo robiť aj v dni, keď sme mali prestávku a loď kotvila v niektorom prístave. Niektorí ľudia totiž z lode nevystúpili a ostali na nej celý deň. My sme samozrejme využili každú prestávku v prístave na spoznanie miesta, na okúpanie v mori, niekedy sme sa pripojili na zorganizovaný výlet, či prehliadku. V prístavoch loď kotvila približne 7 hodín.

Jedlo na lodi 

Kto pozná „all inclusiv“ v  päťhviezdičkovom hoteli, tak tu to bolo „ultra all inclusiv.“ Dalo sa raňajkovať, desiatovať, obedovať, olovrantovať a večerať do polnoci formou bufetových stolov, ktoré boli vždy plné, čerstvo doplnené a výber doslova „od výmyslu sveta.“ 🙂 Okrem toho raňajky, obed a večera sa ponúkala aj v ďalších reštauráciách s obsluhou, kde na večeru bolo predpísané spoločenské oblečenie. Dalo sa tu vybrať z niekoľkých jedál, dezertov, vín, pív a iných nápojov. Piť alko, nealko, kokteily, kávu, čaje, sme mohli v priebehu celého dňa koľko sme chceli a pri ktoromkoľvek bare. A takisto konzumovať zmrzliny a čerstvo odšťavené ovocné šťavy. Nedalo sa odolávať takým dobrotám a nevyskúšať kopec jedál, ktoré som nepoznala a tak nečudo, že aj napriek športovaniu som z lode odchádzala o tri kilá ťažšia.

Recife – Prvý náš prístav v severovýchodnej Brazílii – dynamické, rozľahlé mesto s vyše štyrmi miliónmi obyvateľov pôsobilo už pri oboplávaní kým sme zakotvili v prístave tak, že hádam nikde nekončí.

Maceió – prosperujúce pobrežné mesto, v ktorom sme mali čas na dlhšie vykúpanie a spoznanie fascinujúcej pláže s čistou tyrkysovou vodou, ktorá priťahuje turistov z celého sveta. Už vstup na pláž s rozbujnenými a kvitnúcimi rastlinami sľuboval pláž, na akú sa nezabúda.

Salvador de Bahia – známe kultúrne a historické centrum Brazílie, kde sa Afro-brazílske vplyvy najviac pociťujú. Je to teda stretnutie dvoch svetov – Afriky a Brazílie. Hovorí sa mu tiež „mesto šťastných.“ Tento prívlastok získal tým, že na ulici mladí aj starší ľudia vyhrávajú, tancujú, spievajú, usmievajú a tak máte pocit, že títo ľudia nepoznajú problémy. Široké ulice sú prepletené úzkymi uličkami, ktoré lemujú pestrofarebné domy. Toto mesto mi utkvelo v pamäti snáď najviac, lebo sme tu mali jednu z najdlhších prestávok a tak „šťastní ľudia z ulice“ na mňa silno zapôsobili. Moje „šťastie“ bolo umocnené ešte aj tým, že ako „správna“ žena som si v obchodoch vybrala a manžel kúpil pár kúskov oblečenia a niekoľko párov obuvi. 🙂

Búzios – malebné letovisko bohatých a slávnych, ktorého uličkami plných reštaurácií, barov a butikov sme sa dostali k pešej promenáde popri moru, až k bronzovej soche Brigitte Bardot, ktorá tu v 60-tych rokoch minulého storočia mala dovolenkové sídlo, v ktorom aj žila. Mesto má prezývku: „brazílske St.Tropez.“

Ilhabela – je jedným z najkrajších miest na brazílskom pobreží medzi Santos a Rio de Janeiro, obkolesené veľkolepými horskými scenériami, ktoré sú husto pokryté tropickým dažďovým pralesom. Na prekrásnu pláž s azúrovým morom, teplú a telo hladiacu vodu, bujnú rozkvitnutú vegetáciu a nezabudnuteľné pravé poctivé kokteily, ktoré nám namiešali v plážovom kiosku, stále budem spomínať s nostalgiou.

Santos – vylodili sme sa v najväčšom prístave v Latinskej Amerike, odkiaľ sa vyváža najviac kávy, cukru a pomarančov. Pre futbalových fanúšikov je iste známe FC Santos, v ktorom pôsobil väčšinu svojho profesionálneho času slávny Pelé. (1956-1974)

Tak v tomto prístave skončila naša prvá a zároveň fascinujúca plavba. S „našou“ loďou som sa lúčila veľmi ťažko.

V prístave sme nastúpili do autobusu so sprievodcom, ktorý nám cestou do Sao Paolo veľmi zaujímavo a detailne rozprával o zaujímavostiach Brazílie, pretože ako nemec tam už 50 rokov žije a miluje túto krajinu. Žije v Sao Paole a tak nám ukázal aj také miesta, kde sa všetci turisti ani nedostanú.

V tom čase sa tam veľa stavalo a pripravovalo, lebo za pár mesiacov začínali Majstrovstvá sveta vo futbale. Toto najväčšie mesto Brazílie s 11 miliónmi obyvateľov sa nedalo jednou obhliadkou spoznať. No, z toho čo som videla, môžem ho charakterizovať ako mesto „lesku a biedy.“

Tiež letisko na mňa pôsobilo špinavým dojmom a z toho som bola dosť šokovaná, keďže tam malo onedlho priletieť obrovské množstvo športovcov a fanúšikov a tiež preto, že poznám skôr vyblýskané letištné haly. Také má napríklad aj letisko v Zürichu, na ktorom sme po 10 hodinách letu pristáli a definitívne ukončili našu úžasnú dovolenku.

Keby som chcela podrobnejšie informovať o tejto plavbe, potrebovala by som podstatne viac priestoru a vy času na čítanie. 🙂

Mojim zámerom bolo však moje nadšenie z plavby Vám priblížiť a zároveň ponúknuť ako tip na zmenu dovolenky, posun letnej dovolenky na zimné obdobie a teda vyskúšanie niečoho nového. Život je predsa o zmenách. 

O pätnásť mesiacov neskôr sme vyplávali s manželom z Miami na 17 dňovú plavbu po Karibiku tiež s talianskou spoločnosťou Costa, loďou Mediterranea. O tom napíšem samostatný článok, pretože tá trasa, zážitky a postrehy  si to zaslúžia.

Rada by som však porovnala dve lodné spoločnosti a dve rozdielne lode. Hádam len veľkosťou boli podobné, pretože Magnifica mala omnoho vyššiu úroveň vo všetkom, aj napriek tomu, že cena plavby po Karibiku bola ešte vyššia.

Moja rada

Na dlhú plavbu si zvoľte lodnú spoločnosť podľa referencií tých, ktorí môžu porovnať aspoň dve spoločnosti. Loď si vyberte čo najnovšiu, starú maximálne 3 až 5 rokov. Aby ste mali z plavby a mora skutočný zážitok, absolvujte plavbu vo vhodnom ročnom období. Z plavby po Stredozemnom mori v zime, by ste mali iste menej pôžitku, ako v období, keď je more teplé a dá sa aj kúpať. 

Prajem Vám, aby ste zažili svoju prvú plavbu a mali z nej veľa nezabudnuteľných zážitkov.