Odpustenie je ako liek

Každý z nás má iste na „druhom svete“ niekoho veľmi blízkeho, alebo známeho, na ktorého si spomenul začiatkom tohto mesiaca zapálením sviečky a modlitbou, keď sme si pripomenuli Sviatok všetkých svätých a Sviatok zosnulých.

A tak sa nám možno v tieto dni vynorila viac ako inokedy zložitá otázka, aká je pravda o živote a smrti. Existuje na ňu veľa názorov.

Niektorí ľudia si myslia, že po smrti budú žiť ďalej, možno v nejakej inej forme života, alebo na nejakom inom mieste. Iní veria, že sa narodia znovu. A ďalší sú presvedčení, že smrťou sa jednoducho všetko končí.

Možno na to máte vlastný názor ovplyvnený výchovou či kultúrou v ktorej ste vyrastali. Keďže je však toľko rôznych názorov, vzniká otázka, či je vôbec možné nájsť spoľahlivú odpoveď.

Žijeme teraz a tu

Pre nás by malo byť dôležité, aby sme sa stotožnili s tým, že smrť je prirodzenou súčasťou života. A aby sme si uvedomili hlavne to, že žijeme TERAZ a TU a nenechali si „ubližovať,“ či my nikomu „nespôsobovali trápenie.“

V skutočnosti to nie je až také ťažké. Stačí pochopiť niektoré zákonitosti života, väzby a súvislosti.

A učiť sa aj celý život. Napríklad aj ODPÚŠŤAŤ.  

Odpustenie 

Možno sme niektorí nad hrobmi 1.novembra prosili aj o odpustenie, keď nás prepadli výčitky svedomia, že náš blízky odišiel na „druhý svet“ nečakane, bez rozlúčky a ostalo medzi nami niečo nevyjasnené. Práve takýmito situáciami sa natíska otázka odpustenia za života, ktorý žijeme tu. Na Zemi.

Odpustenie je jeden z atribútov bezpodmienečnej lásky. Odpustiť všetko všetkým. Pekne sa to povie – ale ako? Poďme na to jednoducho…

Všetci sme duše, ktoré si zvolili tento život preto, aby prešli reálnou školou skúseností, niečo sa priučili a stali sa lepšími, boli viac láskou.

Všetci sme tvorcovia, zvolili sme si nielen život, do ktorého sme sa narodili, ale aj podmienky života, rodinu, materiálne podmienky, svoje telo, charakter, citovú a rozumovú základňu, teda všetko. A to presne preto, aby sme mali ideálne podmienky pre tréning svojej životnej úlohy. 

Pripusťme, že životnou úlohou každého z nás je učiť sa odpúšťať a to svojou vlastnou skúsenosťou. Spýtajme sa teda, či je možné učiť sa odpúšťať bez ublíženia? Je možné prežiť si odpustenie bez toho, aby nám niekto ublížil? NIE. 

Preto si priťahujeme do života ľudí, ktorí nám ubližujú

Tí z nás, ktorí v živote nemajú „na ružiach ustlané“ a nikdy sa nezaoberali tým, čo im tie zlé situácie a zlí ľudia, či tyrani chcú povedať si možno pomyslia, čo za hlúposti tu píšem. 🙂 Tiež som si pred pár rokmi dávala dokola otázku: „prečo práve ja, prečo práve mne sa to deje?“

Dialo sa mi to ďalej, až kým som vzdelávaním a následným chápaním a prijatím života „inak“ si uvedomila, že TÍ VŠETCI nám ubližujú z lásky k nám a robia to dôsledne, vytrvale a riskujú, že ich tréning nepochopíme a odsúdime ich, odkopneme, vyhodíme zo svojho života.

A tak sa hneváme na rodičov, že nám ubližovali v detstve a neposkytli to, čo by sme chceli. Potom sa hneváme na kamarátov zo školy, že nám ubližovali, tiež na učiteľov, potom na partnera jedného a všetkých ďalších, na svoje deti, vnúčatá…

Začať nie je nikdy neskoro, skončiť je ale vždy príliš skoro

V procese ODPUSTENIA najprv ODPUSŤME SEBE, že sme sa hnevali na trénerov, ktorých posolstvo sme doteraz nepochopili.   

Sme trojjedinné bytosti (jednota tela, duše a ducha), kráčajúce za svojim lepším JA. Sme duše v škole života, ktoré sa chcú zdokonaliť. Nie je to jednoduchá cesta.

Používame k tomu nástroje – druhých ľudí, ako svojich trénerov a svoje telo, ako displey, na ktorom sa všetko zobrazuje. Tréning prebieha tým, že zažívame problémy vo vzťahoch a že následne telo bolí.

Zrady a krivdy, ktoré neodpustíme, sú stále v nás, v našej hlave a ubližujú nám. Neschopnosť odpustiť a pocity veľkej krivdy a bolesti môžu časom v človeku prerásť do vážnej fyzickej choroby. 

Zanedbateľné nie sú ani problémy ako nespavosť, depresie, sexuálne poruchy, poruchy prijímania potravy, alebo ďalšie psychosomatické ochorenia. Závažným následkom môže byť aj rakovina.

Tiež sa dá s istým nadhľadom povedať, že odpustením mladneme a sme krajší. Začíname žiariť. Ale hlavne si odpustením otvárame cestu k prijatiu tej najsilnejšej energie. Tou je LÁSKA. 

Skúsme odpustiť všetkým tým, ktorí nám ublížili – trénovali nás. 🙂 Skúsme otvoriť svoje srdce a pozvať do nich späť tých, ktorí tam majú stále svoje voľné miesta.

Ako „barlička“ pri procese odpustenia pomôže každodenná afirmácia. Je to niečo ako meditácia, keď sa sústredíme na osoby, ktorým chceme odpustiť. 

So zavretými očami opakujeme 6x „MILUJEM a preto ĽUTUJEM, MILUJEM a preto ODPÚŠŤAM, MILUJEM a to je môj POKOJ.“ A siedmykrát zopakujeme to isté a na konci vyslovíme. „AMEN.“