Otváram dvere mojej 13. komnaty

Aj napriek toľkým nešťastným ľuďom, ktorí neustále nariekajú ako by veľmi chceli byť šťastní, faktom zostáva, že šťastie je voľba.

V každom okamihu svojho života si môžeme zvoliť či sa budeme sústrediť na veci, ktoré sú v našom živote správne alebo na tie ostatné. Vždy sa môžeme rozhodnúť či sa svojimi chybami necháme poraziť alebo či sa rozhodneme pre niečo znova a inak alebo pre niečo úplne nové.

Vraví sa, že existuje len jediný spôsob ako uspieť – a to byť schopný prežiť svoj život podľa seba. A vedzte, že nikdy nie je neskoro. Smer ktorým ideme môžeme zmeniť kedykoľvek. Nezáleži na veku, nezáleží na situácii v ktorej sa nachádzame. Dôležité je sa nikdy nevzdávať a hlavne nenechať sa okolnosťami zastaviť na tzv. „mŕtvom bode.“

Záleží jedine na našom rozhodnutí. Vždy keď sa pre niečo rozhodneme, zmeníme tým náš život, zmeníme tým našu budúcnosť.

Otváram dvere mojej 13. komnaty

To, o čom vám chcem napísať súvisí tiež s rozhodnutím. S mojim ťažko rodeným rozhodnutím byť ŠŤASTNOU.

O tom ste sa v mojom príbehu nedočítali.

Tak čítajte… 🙂

Pred ôsmymi rokmi, keď už som dlhšie obdobie na sebe pracovala po každej stránke a žila život posilnený novou láskou, začala som sa sústreďovať už len na to, ako ďaleko ešte musím ísť, aby som bola dokonale šťastná.

A vtedy sa to stalo.

Môj mladší syn ako spolujazdec utrpel ťažkú autohaváriu. Auto v pravotočivej zákrute narazilo do nesprávne ukončených zvodidiel tak, že tie presekli dvere auta, kde sedel môj syn. Museli ho z auta vystrihovať a hasiči a záchranári to považovali za zázrak, že ostal nažive.

Havária mu spôsobila pomliaždeniny hrudníka, srdca, rozsiahle zlomeniny, hlavne panvy a nohy, ktorú mal pospájanú klinmi. Prežil niekoľko mesiacov na nemocničnom lôžku, nasledoval pobyt v národnom  rehabilitačnom centre a potom znova pobyt v nemocnici kvôli vrastenému klinu ku kosti v nohe, ktorý pri operácii nemohli vybrať. Jeho nohami bol invalidný vozík, neskôr barly.

Prežil mnoho utrpenia, preplakal od bolesti a zo zúfalstva veľa dní a noci a nikdy nezabudnem na to, keď mi v nemocnici raz povedal, že by si radšej dal ruku po lakeť odťať, len aby mohol urobiť aspoň jediný krok. Ach…až ma zamrazilo.

Ako matka som trpela s ním a kládla som si otázky v čom som urobila chybu ja, čo som nesprávne o živote pochopila, čo mi malo toto šťastie v nešťastí povedať. Vo svojom vývoji som totiž už dospela do štádia takej vedomosti, že som to správne chápala, že každá udalosť v našom živote nám má niečo ukázať a má nás niečo naučiť. Len musíme sa chcieť učiť. A veru, nie je to ľahké.

Pri premieľaní toľkých dennodených myšlienok v hlave mi to zrazu DOŠLO.

Prišla som na to, že som sa viac sústreďovala na to čo všetko ma ešte čaká, namiesto toho, aby som sa pozrela na fakt, ako ďaleko som už došla a čo všetko som dokázala prekonať a zvládnuť.

Nebola som dosť vďačná. A nevedela som, že mám byť aj šťastná.

Uvedomila som si tiež, že život je práve o tej ceste, nie o jej cieli. Každý jeden moment je obrovský dar, ktorý sa už nikdy nebude opakovať. Každý nový nádych a každý nový deň je pre nás obrovským darom.

A tak prišlo moje rozhodnutie – BYŤ ŠŤASTNÁ

Šťastná kvôli všetkemu čo som dovtedy prežila, prekonala, dosiahla. Šťastná, že môj syn dostal novú šancu žiť. Šťastná, že sa zo všetkého dostal a vyzdravel, aj keď to dlhšie trvalo. Šťastná……

Byť šťastný neznamená, že je všetko perfektné. Znamená to, že ste sa rozhodli užívať si život aj napriek všetkým jeho nedokonalostiam, všetkým svojim problémom, chybám, nedostatkom či prekážkam.

Som šťastná aj teraz, pretože vám môžem poradiť to, čo už viem:

„Všetko to šťastie, ktoré kedy dokážete nájsť, nájdete jedine vo svojom vnútri.“